Zaujímavá otázka, pretože to čo si myslíme, že máme nie je vždy aj skutočnosť.
Pátranie po použitých surovinách je podobne ako hľadať zrnko ryže na poli. Väčšina informácií je ťažko dostupných a tak neostáva nič iné ako skúsiť požiadať priamo výrobcu alebo dodávateľa o upresnenie. Dnes je na trhu veľa produktov, kde je výrobca zatajovaný (privat label) a tak aj tu je šanca sa niečo dozvedieť veľmi malá. Určite nepatríte k odborníkom, ktorý už na základe analýzy a zloženia vedia pomerne úspešne hodnotiť kvalitu a tak nám neostáva nič iné len si dôsledne prečítať zloženie.
To že použité suroviny sú uvádzané zostupne podľa ich podielu v krmive už vieme, ale marketing nespí a jednoducho rozdelil jednotlivé zložky aby pretlačil na čelo surovinu, ktorá priláka, ale jej podiel je nedostačujúci. Je to podobne ako kedysi, keď sa uvádzali suroviny v mokrom stave a nie v sušine. Dnes už v nových krmivách sa všetko uvádza v sušine pri danej vlhkosti krmiva a tak opäť sa ľahšie krmivo hodnotí.
Na svete je niekoľko tzv. hodnotiteľov krmív, ktoré postavili svoje kritéria kvality celkom správne, avšak vzhľadom na nedostačujúce informácie o použitých surovinách často veľmi zavádzajúce. Často zavádzajúcou informáciou pre laikov je slovíčko mäso, čo je v podstate všetko čo má znaky živočíšnej bielkoviny. Výrobcovia neuvádzajú podiel svaloviny, ale stručne pomenujú zložku. Príkladom je čerstvé kura v zložení, ktoré stačí zákazníkovi na to aby uveril, že krmivo obsahuje čerstvé kuracie mäso. Hops omyl! Reálne nenájdeme v krmive kuracie mäso ale len tzv. mäsový separát, ktorý už nie je vhodný pre výrobu humánnych potravín. Podobne to máme aj s tzv. mäsovými múčkami. Tie rozdeľujeme na nízko popolové mäsovo-kostné múčky (kvalitnejšie) a tie s vyšším podielom popola. Kvalita sa označuje aj písmenami abecedy. Vypátranie zdroja mäsa je prakticky nemožné. Suroviny sa nakupujú cez burzy a obchodníkov. Možno tu len treba spomenúť, že napr. jahňacia múčka nie je len z jahňaciny, ale hlavne zo starých oviec a to už ani nie je žiadne tajomstvo. Niektorí výrobcovia zašli až tak ďaleko, že uvedú na obale slovíčko čerstvé jahňa. To je samozrejme nesprávne a vzhľadom na sezónnosť a náročnosť veľmi zložité, ale toto vyriešia rozmrazené tzv. jahňacie kvádre. Ich kvalita nie je nič moc, ale to nie je vzhľadom na cenu až tak dôležité. Krmivo bude vyzerať rovnako ako väčšina našich mäsových výrobkov. Svalovina žiadna, len mäsový separát a zemiakový škrob. No a na pulte sa bude dať predať za vyššiu cenu, keďže jahňacina je drahá. Výrobca predloží na trh krmivo s nasledovným zložením a tzv. odborníci na všetko mu prideľujú hviezdičky.
Zloženie: čerstvé jahňa, zemiaky, jahňacia múčka (obsahuje Glukosamín a Chondroitínn Sulfát), zemiakový škrob, zemiakové vločky, slnečnicový olej...
Možno to vyzerá pekne, ale zemiaky sme pekne rozdelili a tzv. jahňacie je pekný brutus. To však nie je dôležité, lebo krmivo vyzerá dobre a hviezd získa ako keby išiel na Oscara. Táto ukážka len naznačuje to čo sa deje pri výrobe suchej stravy, kde je neuveriteľná ľahostajnosť pri dôslednom a správnom uvádzaní názvu, kvality a podielu použitej suroviny. Ďalším ľudovým folklórom sú percentá. Väčšina privátnych značiek sú nimi doslova obsiate. Áno v zložení to už nejde, ale na obal sa toho zmestí. Dôležité je však to, že to pôsobí na zákazníkov. Hlavným kritériom je podiel mäsa v krmive. Predavač len ukáže na percento na obale a zákazník ohúrený percentom nakupuje. Tu už nie je žiadnym tajomstvom to, že granulovaná strava má kôli použitej technológii obmedzenia a nie je reálne také krmivo vôbec vyrobiť, skôr je zarážajúce takto zákazníka zavádzať. Prvou lastovičkou je krmivo Alpha Spirit, kde na obale sa uvádza hmotnosť mäsovej svaloviny použitej pri výrobe. Otázka, ktoré krmivá majú aspoň 20% mäsovej svaloviny v prepočte na sušinu? Odpoveď je pri dnešnej legislatíve nemožná.